Nové letné vozne

Na Košickú detskú historickú železnicu pribudli v roku 2022. Sú postavené na pôvodných podvozkoch švajčiarskych nákladných vozňov. Tieto vozne mali metrový rozchod a boli vyrobené v roku 1906. Vozne slúžili na švajčiarskej železnici Rhätische Bahn. V roku 1951 boli upravené a neskôr používané v Taliansku. Po ich vyradení boli práve z Talianskej z Brescie obstarané za účelom ich prestavby na budúce otvorené vozne pre detskú železnicu.

            Ich rekonštrukcia sa uskutočnila v Rumunsku v spoločnosti  S. C. Calea Ferata Ingusta S.R.L v meste Cristior v 2021 a 2022. Vagóny sú 14,5 metra dlhé a po prestavbe poskytujú 60 miest na sedenie, pohodlnú prepravu kočíkov i bicyklov. Sedadlá vo vozni sú prestaviteľné podľa smeru jazdy.

            Prestavba vagónov bola financovaná prostredníctvom projektu „Narrow gauge railways as unique gates to nature and cultural heritage“, „Úzkorozchodné železnice ako jedinečné brány za poznaním prírodného a kultúrneho dedičstva“, NatGate, SKHU/1902/1.1/020. Na oba vozne bolo z projektu vyčlenených spolu 48 973 €, avšak celková cena vozňov bola nakoniec viac ako dvojnásobná.

            Nové vozne majú odľahčiť používanie historických otvorených letných vozňov, ktoré na detskej železnici premávajú od jej vzniku. Dobrovoľníci veria, že budú silnou atrakciou historickej železnice, keďže poskytujú návštevníkom nevšedný zážitok z jazdy vláčikom.

Jeden z dvojice identických vozňov ponesie aj symbolický názov maďarskej obce „Nagybörzsöny“. Práve táto obec, ktorá prevádzkuje historickú úzkorozchodnú lesnú železničku, bola cezhraničným partnerom spomínaného projektu.

Krytý vozeň s vykurovaním Bt 132 a Bt 134

Oba vagóniky, ktoré získala Detská železnica Košice koncom roku 2018 pochádzajú z francúzskej časti Švajčiarska, z kantónu Vaud, kde spoľahlivo premávali na horskej trati Aigle – Champéry. Riadiace vozne typu Baumgartner & Co, typu 911 s označením Bt 132 a Bt 134  majú hmotnosť 17 ton, šírku 2,5 metra a dĺžku  17.30 m. Po úprave sa vagóny trochu skrátili čím vznikli letné predstavky pre turistov a vagón nadobudol ešte historickejší tvar. Niekdajšie riadiace vozne boli ťahané elektrickými lokomotívami na trati s rozchodom 1000 mm. 11,2 kilometrový úsek prechádza zo stanice SBB v Aigle, ktorá sa nachádza v údolí Rhone, do stanice SBB v Monthey. Bývalá železnica Aigle-Ollon-Monthey-Champéry (AOMC) je dnes súčasťou verejnej dopravy Chablais (TPC) od roku 1999.

Ca/u 610 Maťko

Pôvodne ide o služobný a poštový vozeň vyrobený v roku 1904, ktorý pôvodne jazdil na štiavnickej železnici. Po zrušení štiavnickej železnice chvíľu jazdil na gelnickej, odkiaľ bol v roku 1955 prevezený do Žilinského depa, kde ho prerobili na letný vozeň pre pioniersku železnicu s kapacitou 40 miest na sedenie. 

Ca/u 620 Kubko

Vozeň Ca/u 620 pochádza z rovnakej série ako zavreté vozne ABCa/u 600 a Ca/u 601. Vyrobený bol v roku 1913 ako vozeň druhej triedy pre štiavnicku železnicu. Rovnako ako vozeň Ca/u 610 bol po zrušení štiavnickej železnice presunutý do Gelnice, odkiaľ ho v roku 1955 previezli do Žiliny na prestavbu na letný vozeň do Čermeľa. V roku 2013 z neho bolo odstránených niekoľko sedadiel a vzniknutý priestor dnes slúži na prepravu bicyklov a detských kočiarov.

Ca/u 621 Samko

Vozeň Ca/u 621 bol vyrobený v roku 1910 a pôvodne slúžil na rozdiel od ostatných vozňov ako plošinový nákladný vozeň. Po zrušení štiavnickej železnice ho čakal rovnaký osud ako predošlé vozne, teda presun do Gelnice a neskoršia prestavba na letný vozeň pionierskej železnice. 

Ca/u 601 Hubert

Vozeň Ca/u 601 bol vyrobený v roku 1913 ako vozeň tretej triedy pre štiavnickú železnicu. Tvoria ho dva oddiely pre cestujúcich s drevenými lavicami, ktoré sú na jednej strane usporiadané priečne a na druhej je jedna pozdĺžna lavica. Celková kapacita vozňa je 42 miest na sedenie. Usporiadanie interiéru sa od počiatku až podnes nemenilo. Po zrušení štiavnickej železnice bol presunutý do Gelnice odkiaľ bol po zrušení trate do Smolníka, presunutý do Čermeľa, kde posilnil vozový park pionierskej železnice.

ABCa/u 600 Hugo

Pôvodne bol v roku 1913 vyrobený ako vozeň druhej triedy pre štiavnickú železnicu. Pôvodne ho tvorili tri oddiely s priečnym usporiadanými čalúnenými sedačkami s celkovou kapacitou 33 miest na sedenie. Časom sa v krajných oddieloch vymenili sedačky za drevené a boli preznačené na oddiely tretej triedy. Po zrušení štiavnickej železnice bol presunutý do Gelnice, odkiaľ bol v roku 1955 presunutý na novovybudovanú pionierskú železnicu. V roku 1993 vyhorel a obnoviť sa ho podarilo v roku 1996 v ŽOS České Velenice. Počas obnovy boli do jedného oddielu dosadené látkove poťahy na sedačky, do prostredného oddielu boli dosadené sedačky s koženým poťahom a do tretieho oddielu boli dosadené drevené lavice. Z vozňa sa tým pádom stal unikátny vozeň, ktorý tvoria oddiely prvej, druhej a aj tretej triedy. Kapacita vozňa je v prvej triede 9 miest na sedenie, v druhej triede 12 miest na sedenie a v tretej triede 16 miest na sedenie.

D/u 840 Janko

Služobný vozeň bol vyrobený v roku 1912 ako zatvorený nákladný dvojnápravový vozeň pre gelnickú železnicu. V roku 1943 bol na tejto železnici nedostatok služobných vozňov a tak tento pôvodne nákladný vozeň prestavali na služobný. V roku 1955 bol prevezený na novovzniknutú pioniersku železnicu. V roku 2013 prešli strecha a skriňa vozňa renováciou a od roku 2016 vozeň slúžil ako výstavný exponát pri vstupe do stanice Čermeľ. Začiatkom roku 2017 bola dokončená jeho oprava a bol nasadený do riadnej prevádzky. Po dopravnej nehode (pád cisterny na odstavený vozeň) v roku 2019 došlo k poškodeniu skrine vozňa, jej následnej oprave a od sezóny 2020 je opäť v prevádzke.

D/u 841 Peťko

Najstarší vozeň na detskej železnici vyrobený v roku 1886. Pôvodne slúžil ako služobný a poštový vozeň na gelnickej železnici. Keď tam v roku 1943 obnovili osobnú dopravu, pre nedostatok osobných vozňov bol prerobený na osobný vozeň tretej triedy namontovaním pozdĺžných lavíc. Od roku 1956, teda od otvorenia druhého úseku trate, slúži opäť ako služobný vozeň na pionierskej respektíve dnes detskej železnici.