Vozidlá
Anička
Motorová lokomotíva z r. 1967 s pôvodným označením T 212 0556 bola určená pre Železorudné bane na východnom Slovensku. Dnes je určená pre výkony na trati Košickej detskej historickej železnice a po zmene rozchodu z 1 435 mm na úzky rozchod 1 000 mm nesie aj nové označenie TU 29 2005/ Anička. Lokomotíva je od r. 2018 majetkom OZ Detská železnica Košice. Motorový rušeň rady 702 (do r. 1988 niesol označenie T 212.0) je dvojnápravový, rámový, s kapotovanou kabínou i motorovou časťou. Vyrobený bol pre potreby ľahkého staničného, alebo vlečkového posunu. Bol v podstate takmer úplne odvodený od lokomotívneho radu 700, ktorý vyvinuli v polovici 60-tych rokoch v závode ČKD Praha. Sériová výroba však prebiehala už na Slovensku a pre iné priority v ČKD Praha ju presunuli do Turčianskych strojární Martin. V r. 1967 - 1971 ich vyrobili niekoľko stoviek kusov pre normálny rozchod. Medzi inými však vyrobili aj viac ako 70 kusov pre rozchod 900 mm alebo 1 000 mm. Na Košickej detskej historickej železnici začala slúžiť v roku 2022.
Nové letné vozne
Na Košickú detskú historickú železnicu pribudli v roku 2022. Sú postavené na pôvodných podvozkoch švajčiarskych nákladných vozňov. Vozne rady Ca u Xak 9317 a Ca u Xak 9318 majú metrový rozchod a boli vyrobené v roku 1906. Slúžili na švajčiarskej železnici Rhätische Bahn. V roku 1951 boli upravené a neskôr používané v Taliansku. Po ich vyradení boli z talianskej Brescie obstarané za účelom ich prestavby na budúce otvorené vozne pre detskú železnicu.
Ich rekonštrukcia sa uskutočnila v Rumunsku v spoločnosti S. C. Calea Ferata Ingusta S.R.L v meste Cristior v 2021 a 2022. Vagóny sú 14,5 metra dlhé a po prestavbe poskytujú 60 miest na sedenie, pohodlnú prepravu kočíkov i bicyklov. Sedadlá vo vozni sú prestaviteľné podľa smeru jazdy.
Prestavba vagónov bola financovaná prostredníctvom projektu „Narrow gauge railways as unique gates to nature and cultural heritage“, „Úzkorozchodné železnice ako jedinečné brány za poznaním prírodného a kultúrneho dedičstva“, NatGate, SKHU/1902/1.1/020. Na oba vozne bolo z projektu vyčlenených spolu 48 973 €, avšak celková cena vozňov bola nakoniec viac ako dvojnásobná.
Nové vozne majú odľahčiť používanie historických otvorených letných vozňov, ktoré na detskej železnici premávajú od jej vzniku. Dobrovoľníci veria, že budú silnou atrakciou historickej železnice, keďže poskytujú návštevníkom nevšedný zážitok z jazdy vláčikom.
Jeden z dvojice identických vozňov ponesie aj symbolický názov maďarskej obce „Nagybörzsöny“. Práve táto obec, ktorá prevádzkuje historickú úzkorozchodnú lesnú železničku, bola cezhraničným partnerom spomínaného projektu.
MU21.001
V roku 2021 sa vozový park Detskej železnice rozšíril o motorovú drezinu MU21.001 s kapacitou 10 osôb. Vyrobená bola na zákazku priamo pre potreby Detskej železnice. Drezina je predovšetkým určená na jazdy na objednávku pre rodiny a menšie skupiny. V prevádzke je na objednávku celoročne, pokiaľ to umožňuje zjazdnosť trate.Parný rušeň CP 600
Parná lokomotíva CP 600 do Košíc dorazila po "vlastných" z bratislavského Železničného múzea SR 22. novembra 2018. Tento skvost našej železničnej histórie chceme s dobrovoľníkmi detskej železnice zreštaurovať do vystavovateľného stavu, aby potešil všetkých návštevníkov. Lokomotíva patrí medzi najmodernejšie a jedny z posledných vyrobených kusov v Československu a bola určená na priemyselné účely. Na Košickej detskej historickej železnici nebude nikdy premávať, no ak sa ukáže priazeň okolností a dobrovoľníkom vydrží elán, niekedy v budúcnosti by mohla ťahať nostalgické vlaky po východnom Slovensku. Exponát patrí Železničnému múzeu SR a dobrovoľníci z detskej železnice ho dostali do dlhodobej správy. Ďakujeme spoločnosti Lokorail, ktorá nám pomohla s jej prepravou.
Krytý vozeň s vykurovaním Bau 132 a Bau 134
Oba vagóniky, ktoré získala Detská železnica Košice koncom roku 2018 pochádzajú z francúzskej časti Švajčiarska, z kantónu Vaud, kde spoľahlivo premávali na horskej trati Aigle – Champéry. Riadiace vozne typu Baumgartner & Co, typu 911 s označením Bau 132 a Bau 134 majú hmotnosť 17 ton, šírku 2,5 metra a dĺžku 17.30 m. Po úprave sa vagóny trochu skrátili čím vznikli letné predstavky pre turistov a vagón nadobudol ešte historickejší tvar. Niekdajšie riadiace vozne boli ťahané elektrickými lokomotívami na trati s rozchodom 1000 mm. 11,2 kilometrový úsek prechádza zo stanice SBB v Aigle, ktorá sa nachádza v údolí Rhone, do stanice SBB v Monthey. Bývalá železnica Aigle-Ollon-Monthey-Champéry (AOMC) je dnes súčasťou verejnej dopravy Chablais (TPC) od roku 1999.
U29.101 KRUTWIG
Rok 2016 bol pre Košickú detskú železnicu významny. Tento rok sa náš vozový park rozrástol o ďalšiu unikátnu parnú lokomotívu. Mašinka Krutwig ČKD 900 BS 200 absolvovala rozsiahlu opravu a renováciu, ktorú uskutočnili naši priatelia z Muzea starých strojů v Žamberku a od tejto sezóny premáva na našej železničke! Rekonštrukcia si vyžiadala nielen úsilie odborníkov, ale aj množstvo financií. Budeme preto veľmi radi ak nás budete aj naďalej navštevovať a preveziete sa našou železničkou, čím nás podporíte. Ak venujete aj čosi navyše, budeme vám o to vďačnejší. Naším cieľom je, aby sme parnú prevádzku na našej železničke - pre potešenie všetkých - udržali a ďalej rozvíjali.
U36.003 Katka
Najstaršia prevádzkyschopná parná lokomotíva v strednej Európe vyrobená v roku 1884 vo firme Lokomotivfabrik Hagans v Erfurte. Pôvodne jazdila na gelnickej železnici, odkiaľ bola v roku 1938 presunutá na štiavnickú, kde slúžila až do zrušenia trate v roku 1949. Od roku 1950 jazdila opäť do Smolníka až do zrušenia trate v roku 1965, kedy bola zrušená aj samotná lokomotíva. Po zrušení slúžila ako vykurovací korol v RD Spišská Nová Ves, kde bola neskôr vystavená na pomníku. V roku 1989 bola prevezená do ŽOS České Velenice, kde ju podrobili rozsiahlej oprave a od roku 1991 zabezpečuje prevádzku na Detskej železnici v Košiciach. Okrem Čermeľského údolia občas zavíta rušeň aj na iné miesta, napríklad počas osláv výročia štiavnickej železnice v roku 1999 jazdil po provizórnej koľaji v Banskej Štiavnici alebo od roku 2000 sa pravidelne zúčastňuje podujatia Rušňoparáda v Košickom depe, kde má dokonca špeciálne upravenú koľaj a točňu.U35.104 Anička
Parný rušeň U35.104 bol vyrobený v roku 1897 pre štiavnickú železnicu. Po zrušení štiavnickej trate v roku 1949 bola lokomotíva presunutá do Gelnice, kde slúžila až do roku 1955, kedy ju vybrali ako vôbec prvú lokomotívu na novovybudovanú pionierskú železnicu. Na pionierskej železnici dostala meno Anička a slúžila tu až do roku 1961, teda do zrušenia parnej prevadzky, kedy bola zrušená a rozpálená.U35.103 Katka
Ďalší z rušňov rady U35.1 ktorý jazdil v Čermeľskom údolí bol vyrobený v roku 1872 tiež pre štiavnickú železnicu, kde jazdil až do roku 1949. Po zrušení štiavnickej železnice bol presunutý do na gelnickú trať, kde však slúžil len ako vykurovací kotol. V roku 1956 bol presunutý na pionierskú železnicu, výmenou za rušeň U36.004, ktorý bol na gelnickú trať vhodnejší. V Čermeli slúžil až do konca parnej prevadzky v roku 1961 a ešte v roku 1962 zabezpečoval zálohu pre prípad poruchy motorových rušňov. Zrušený a neskôr zošrotovaný bol v roku 1963. Meno Katka dostal po v tom čase narodenej dcére Ing. Janíka, hlavného iniciátora stavby pionierskej železnice.U36.004
Lokomotíva bola rovnako ako Katka U36.003 vyrobená v roku 1884 v Erfurte pre gelnická železnicu. V päťdesitých rokoch bol na gelnickej železnici prebytok rušňov, a tak keďže bola nevyužívaná, v roku 1955 ju presunuli ako jednú z prvých dvoch lokomotív na pionierskú železnicu. Dlho sa však v Čermeli neohriala, lebo hneď nasledujúci rok ju vrátili do Gelnice, výmenou za rušeň U35.103. Na gelnickej trati slúžila az do zrušenia v roku 1961.TU29.2004 Vlasta
Historický motorový rušeň T 211.645 – 4
Malý posunovací motorový rušeň s mechanickým prenosom výkonu je zatiaľ posledným prírastkom OZ Detská železnica Košice. Vyrobený bol v roku 1958 s výrobným číslom 4440 v závode ČKD Sokolova, n. p. Pracoval v Čechách aj na Slovensku.
Pôvodne, pred remotorizáciou, bol označený ako T 211.0550 a 31. 7. 1958 bol dodaný Vojenskému útvaru 3992 v Pardubiciach. Neskôr slúžil na vlečke v Týništi nad Orlicí, aby sa pravdepodobne po remotorizácii v Nyburku dostal do stavu železničného vojska na Slovensku.
Svoju púť zakončil v TOOŽ v Liptovskom Mikuláši, kde od roku 2007 dochádzalo k likvidácii areálu a útlmu činnosti. Zo strediska boli rozpredané pracovné stroje a ďalšie rušne. Tento ostal napospas osudu a bol určený do šrotu. Doslova v hodine dvanástej ho zachránili a odkúpili dobrovoľníci z občianskeho združenia Detská železnica Košice.
Od roku 2018 jazdí na trati v Čermeľskom údolí pod číslom TU 29.2004
TU29.2003 Danka
Rušeň bol vyrobený v roku 1960 s normálnym rozchodom a označením T211.0071. Do jari roku 1962 slúžil ako posunovací rušeň v košickom depe, odkiaľ bol poslaný do Nymburku, kde mu bol rozchod zmenený na 1000mm aby už na začiatku sezóny 1962 mohol slúžiť na pionierskej železnici. Od roku 1965 niesol označenie TU29.0003 neskôr od roku 1983 TU29.2003, ktoré má dodnes. Počas prevádzky vystriedal niekoľko farieb: modrú od výroby, neskôr zelenú a napokon dnes opäť modrú ale aj mien: Vlasta, Anička a dnes známe Danka.TU29.2002 Janka
Rušeň bol ako normálnorozchodný vyrobený v roku 1959 a s označením T211.0057 slúžil až do jari 1962 postupne v depách Zvolen, Vrútky a Košice. Z Košíc bol v Júni 1962 poslaný do Nymburku, odkiaľ s rozchodom 1000mm smeroval priamo do Čermeľského údolia. V roku 1965 bol preznačený na TU29.0002 a neskôr v roku 1983 TU29.2002. Počas prevádzky sa rušeň vyskytol aj na iných železniciach s rozchodom 1000mm. V roku 1972 až 1975 bol zapožičaný Dopravnému podniku mesta Bratislava pri stavbe trate a neskôr na TEŽ pri rekonštrukcii v rokoch 1983 až 1986. Osudným sa pre rušeň stal rok 1992, kedy bol po vážnej nehode na železničnom priecestí pred Alpinkou vyradený z prevádzky. Až v roku 2011, kedy lokomotívu získalo občianské združenie Detská železnica sa začalo pracovať na obnove. Do prevádzky sa vrátil 8. decembra 2012 v červenom nátere napriek tomu že pôvodne bol modrý. Počas prevádzky niesol aj meno Katka, no neskôr sa zmenilo na dnes známe Janka. Ca/u 610 Maťko
Pôvodne ide o služobný a poštový vozeň vyrobený v roku 1904, ktorý pôvodne jazdil na štiavnickej železnici. Po zrušení štiavnickej železnice chvíľu jazdil na gelnickej, odkiaľ bol v roku 1955 prevezený do Žilinského depa, kde ho prerobili na letný vozeň pre pioniersku železnicu s kapacitou 40 miest na sedenie. Ca/u 620 Kubko
Vozeň Ca/u 620 pochádza z rovnakej série ako zavreté vozne ABCa/u 600 a Ca/u 601. Vyrobený bol v roku 1913 ako vozeň druhej triedy pre štiavnicku železnicu. Rovnako ako vozeň Ca/u 610 bol po zrušení štiavnickej železnice presunutý do Gelnice, odkiaľ ho v roku 1955 previezli do Žiliny na prestavbu na letný vozeň do Čermeľa. V roku 2013 z neho bolo odstránených niekoľko sedadiel a vzniknutý priestor dnes slúži na prepravu bicyklov a detských kočiarov.Ca/u 621 Samko
Vozeň Ca/u 621 bol vyrobený v roku 1910 a pôvodne slúžil na rozdiel od ostatných vozňov ako plošinový nákladný vozeň. Po zrušení štiavnickej železnice ho čakal rovnaký osud ako predošlé vozne, teda presun do Gelnice a neskoršia prestavba na letný vozeň pionierskej železnice. Ca/u 601 Hubert
Vozeň Ca/u 601 bol vyrobený v roku 1913 ako vozeň tretej triedy pre štiavnickú železnicu. Tvoria ho dva oddiely pre cestujúcich s drevenými lavicami, ktoré sú na jednej strane usporiadané priečne a na druhej je jedna pozdĺžna lavica. Celková kapacita vozňa je 42 miest na sedenie. Usporiadanie interiéru sa od počiatku až podnes nemenilo. Po zrušení štiavnickej železnice bol presunutý do Gelnice odkiaľ bol po zrušení trate do Smolníka, presunutý do Čermeľa, kde posilnil vozový park pionierskej železnice.ABCa/u 600 Hugo
Pôvodne bol v roku 1913 vyrobený ako vozeň druhej triedy pre štiavnickú železnicu. Pôvodne ho tvorili tri oddiely s priečnym usporiadanými čalúnenými sedačkami s celkovou kapacitou 33 miest na sedenie. Časom sa v krajných oddieloch vymenili sedačky za drevené a boli preznačené na oddiely tretej triedy. Po zrušení štiavnickej železnice bol presunutý do Gelnice, odkiaľ bol v roku 1955 presunutý na novovybudovanú pionierskú železnicu. V roku 1993 vyhorel a obnoviť sa ho podarilo v roku 1996 v ŽOS České Velenice. Počas obnovy boli do jedného oddielu dosadené látkove poťahy na sedačky, do prostredného oddielu boli dosadené sedačky s koženým poťahom a do tretieho oddielu boli dosadené drevené lavice. Z vozňa sa tým pádom stal unikátny vozeň, ktorý tvoria oddiely prvej, druhej a aj tretej triedy. Kapacita vozňa je v prvej triede 9 miest na sedenie, v druhej triede 12 miest na sedenie a v tretej triede 16 miest na sedenie.D/u 840 Janko
Služobný vozeň bol vyrobený v roku 1912 ako zatvorený nákladný dvojnápravový vozeň pre gelnickú železnicu. V roku 1943 bol na tejto železnici nedostatok služobných vozňov a tak tento pôvodne nákladný vozeň prestavali na služobný. V roku 1955 bol prevezený na novovzniknutú pioniersku železnicu. V roku 2013 prešli strecha a skriňa vozňa renováciou a od roku 2016 vozeň slúžil ako výstavný exponát pri vstupe do stanice Čermeľ. Začiatkom roku 2017 bola dokončená jeho oprava a bol nasadený do riadnej prevádzky. Po dopravnej nehode (pád cisterny na odstavený vozeň) v roku 2019 došlo k poškodeniu skrine vozňa, jej následnej oprave a od sezóny 2020 je opäť v prevádzke.D/u 841 Peťko
Najstarší vozeň na detskej železnici vyrobený v roku 1886. Pôvodne slúžil ako služobný a poštový vozeň na gelnickej železnici. Keď tam v roku 1943 obnovili osobnú dopravu, pre nedostatok osobných vozňov bol prerobený na osobný vozeň tretej triedy namontovaním pozdĺžných lavíc. Od roku 1956, teda od otvorenia druhého úseku trate, slúži opäť ako služobný vozeň na pionierskej respektíve dnes detskej železnici.Motorový vozeň Orchestrion 810.626-2
Motorový vozeň je pokračovaním niekoľkých sérií motorových vozňov, ktoré sa v Československu vyrábali od polovice minulého storočia. Práve – Orchestrion sa stal absolútne najrozšírenejším "motorákom" na tratiach bývalého spoločného štátu. Jazdil tiež na tratiach maďarských železníc.
Vozne vyrábali v tradičnej Vagónke TATRA Studénka v rokoch 1975 až 1982. Spolu bolo vyrobených takmer 700 kusov. Pôvodne sa pritom očakávala iba 150 kusová séria, avšak pre meškajúci rozbeh iného prototypu výroba Orchestrionov pokračovala.
Model prekonal svojich predchodcov v počte sedadiel, ponúkal až 55 miest. Konštruktéri doňho osadili pôvodne autobusový motor a prevodovku Liaz, motorák preto ľudovo nazývali “Autobus”.
Motoráky dominovali našim tratiam v 80. a 90. rokoch minulého storočia, v novom tisícročí boli postupne nahrádzané a najmä modernizované na vyššie rady vozňov. V prevádzke sú však ojedinele ešte aj v súčasnosti.810.450
Osobné motorové vozne radu 810 patria Detskej železnici a sú najrozšírenejšími osobnými motorovým vozňami československej výroby, ktoré premávali na tratiach Slovenska, Česka a Maďarska. Sú vybavené motorom Liaz s automatickou hydromechanickou prevodovkou poháňajúcou jednu nápravu. V interiéri je 55 miest na sedenie v jedinom oddiely druhej nefajčiarskej triedy. Maximálna prevádzková rýchlosť je 80 km/h, konštrukčná rýchlosť 100 km/h. Zdroj: Wikipedia.011.624
Dvojnápravový prípojný vozeň rady 010 (resp. 011 ZSSK) je vnútorne rozdelený na dva nástupné priestory na koncoch a jedne veľký oddiel pre cestujúcich s usporiadaním sedadiel 3 + 2. Čelá vozňa sú nepriechodné. Nástupný priestor na strane ručnej brzdy je prispôsobený na využitie ako služobný a batožinový oddiel, v druhom nástupnom pristore je umiestená lavica pre cestujúcich a na jeho strane je situovaná bunka WC. Vykurovanie vozňa zabezpečujú dva teplovzdušné agregáty.
Zdroj: https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002328-Pripojne-vozy-na-nasich-kolejich-rady-010-016-CD-011-ZSSK.asp
